Výživové doplnky a výťažky z húb používané pri onkologických ochoreniach

V centre koncepcie klasických lekárskych liečebných metód nádorových ochorení je zničenie rakovinového nádoru. Čiže táto liečebná stratégia, ako väčšina klasických lekárskych liečebných postupov, je zameraná na odstránenie príznakov ochorenia. Názory prírodného liečiteľstva, holistky ponímajúce ľudský organizmus ako celok vrátane okolia a ľudského ducha, sa snaží posilnením imunitného systému pripraviť organizmus na to, aby sa stal schopným zdolať nádorové bunky, resp. aby dokázal zabrániť ich ďalšiemu množeniu. V centre prirodzených liečebných metód teda nie je direktívne, cielené zničenie rakovinového nádoru, ale posilnenie organizmu, jeho očistenie v záujme toho, aby sa imunitný systém a ostatné regulačné mechanizmy organizmu stali schopnými odbúrať nádor, odstrániť ho a zabrániť jeho ďalšiemu rozšíreniu.

Spôsob, akým sa k ochoreniu stavajú lekári neodstraňuje samotnú príčinu ochorenia, preto má mimoriadny význam holistická prirodzená metóda, pretože sa liečebný arzenál dopĺňa o oživenie samoliečebnej schopnosti organizmu, o jeho vrátenie do normálu, regeneráciu, čiže sľubuje dlhodobé riešenie. Biologická ochrana proti rakovine je založená na štyroch základných segmentoch:  

1. posilnenie imunitného systému, regenerácia črevnej flóry, napravenie acidobázickej rovnováhy, odstránenie hypoxického stavu (nedostatok kyslíka), odstránenie ložísk, detoxikácia, napravenie bioenergetickej rovnováhy v celom organizme a v jednotlivých orgánoch akupunktúrou, biorezonanciou, elektroakupunktúrou, homeoptiou, fytoterapiou a inými spôsobmi.

2. oživenie metabolizmu (prechádzky, turistika, plávanie, tanec, práca, cvičenie, masáž a pod.)

3. zmena stravovacích návykov, namiesto klasického kombinovaného jedálnička prechod na čerstvú, plnohodnotnú, parenú a minimálne upravovanú rastlinnú stravu bez živočíšnych bielkovín,  

4. zachovanie ducha,

Oba prístupy k liečbe rakoviny nemôžeme ani v tomto prípade postaviť proti sebe. Tieto možno väčšinou zosúladiť a navzájom sa dopĺňajú.

Klasické lekárske postupy. Najčastejšie zaužívaný operatívny zákrok sa považuje za veľmi radikálny, z určitého hľadiska je to však v danom prípade iba prechodné riešenie, odstránenie nádoru nie je konečným riešením, pretože príčiny spôsobujúce vznik ochorenia sa týmto neodstránia. Rakovina sa totiž, tak ako väčšina ochorení, dotýka celého človeka, je to komplexné ochorenie zasahujúce celý organizmus, čiže je potrebná liečba rovnako na telesnej, ako aj psychickej a duševnej úrovni. Ak po operácii nebude nasledovať odstránenie príčin spôsobujúcich vznik ochorenia, po určitej dobe sa ochorenie znovu objaví, v prvom rade v operovanom mieste, alebo v prípade párových orgánov v orgáne na protistrane.  Okrem toho sa po operácii dovtedy skryté metastázy, anastomózy, môžu často aktivizovať, vo väčšine prípadov ide o taký intenzívny rast a rozmnožovanie, kvôli ktorému sa, podľa niektorých lekárov,  treba vyhnúť aj operácii. Počas operácie sa môžu do krvi alebo do lymfatického systému dostať nádorové bunky, tieto sa rozptýlia v organizme a podľa pozorovaní lekárov určité typy nádorov vznikajú jednoznačne počas operatívneho odstránenia nádoru. Existujú také skúsenosti, podľa ktorých po operácii začínajú dovtedy pomaly rastúce nádory radikálne rásť, operačný zákrok je ako okyptenie orgánu a sám o sebe je veľkou záťažou pre organizmus. 2-3 mesiace po operácii nemožno aplikovať niektoré metódy prírodného liečiteľstva, napríklad pôst. Je potrebné zvážiť potrebu operatívneho zákroku, a ak existujú iné možnosti, ktorými sa dá operácii vyhnúť, treba využiť tie.

Rádioterapia. Druhou terapeutickou možnosťou humánnej medicíny je rádioterapia, kedy sa dotknutá plocha vystavuje účinkom röntgenového žiarenia. Týmto sa snažia zvýšiť účinok operačného zákroku. Ak by totiž po operácii zostali nádorové bunky, tieto sa účinkom rádioterapie zničia. Okrem vonkajšieho ožarovania existuje aj také riešenie, kedy sa v malígnom nádore umiestnia malé zdroje žiarenia, tým sa vlastne nádor vystavuje nepretržitému žiareniu a dosiahne sa tým zničenie nádorových buniek. Iným riešením je, kedy pacienti pijú rádioaktívnu tekutinu a tým sa dosiahne zničenie buniek. Porovnávacím výskumom vykonávaným pri niektorých druhoch nádorov sa zistili priaznivé účinky ožarovania na zvýšenie pravdepodobnosti prežitia.  V prípade rádioterapie bolo spozorovaných aj niekoľko nežiaducich vedľajších účinkov. Predovšetkým, rovnako ako v prípade operácie, aj tento zákrok znamená obrovskú záťaž pre organizmus. Oslabuje imunitný systém, avšak na úspešné zotavenie treba práve to, aby bol organizmus schopný sám zdolať chorobu. V prípade rádioterapie treba počítať so zmenou krvného obrazu, s únavou, s vyčerpanosťou, so znížením pracovnej a fyzickej výkonnosti, so začervenaním pokožky, iritáciou a poruchami funkcie ošetrovaného orgánu. Ošetrenie pľúc týmto spôsobom môže spôsobiť dychavičnosť, ošetrenia pohlavných a močových orgánov zase poruchy močenia a sexuálne poruchy. Ďalej treba rátať so zápalom sliznice, čo môže spôsobiť aj inú, bolestivú podráždenosť pokožky. Môžu vzniknúť problémy s prehĺtaním v oblasti hltana. Nepríjemným vedľajším účinkom môže byť aj vypadávanie vlasov. U jednej desatiny pacientov liečených ožarovaným môžu vzniknúť ireverzibilné, nezvrátiteľné zmeny, ako napr. odumretie tkaniva, jazvy, chronický zápal, zápal sliznice a pod. Oplatí sa preštudovať si aj iné možnosti nahradenia rádioterapie.

Chemoterapia. Podstatou tejto metódy je, že sa organizmu podávajú látky, ktoré sú pre nádorové bunky jedovaté, tieto však zároveň toxikujú aj zdravé bunky. Cytostatiká podávané chemoterapiou síce zabraňujú rozmnožovaniu nádorových buniek a ničia ich, pritom však majú rovnako ničivé účinky aj na zdravé bunky množiace sa rovnakou rýchlosťou ako nádorové: poškodzujú sliznicu,  ničia vyživovací systém vlasov, spôsobujú ich vypadávanie (hoci toto je iba dočasný stav). Obzvlášť veľké pustošenie spôsobujú v kmeňových bunkách kostnej drene, znižujúc tým tvorbu buniek, ktoré zabezpečujú odolnosť organizmu, čím sa vlastne zvyšuje náchylnosť organizmu na rôzne nákazy. Táto metóda znižuje zrážanie krvi, čo môže v niektorých prípadoch viesť až k vnútornému krvácaniu, znižuje sa počet červených krviniek, tým pádom dochádza ku dychavičnosti a vyčerpanosti, nevoľnosti, hnačkám, nechutenstvu, zápche či poškodeniam srdca, pľúc a obličiek.  Podľa určitých výskumov tento zákrok v 50% neprináša očakávané výsledky a neexistuje nijaký spoľahlivý spôsob, ktorým by sa dala testovať, resp. určiť prognóza úspešnosti tejto liečby. Okrem malobunečných nádorov pľúc a nádorov maternice vo väčšine prípadov táto metóda neprináša výrazné zlepšenie v stave pacientov. Veľmi účinnými sa však ukázala chemoterapia v liečbe rakoviny lymfatického systému, rakoviny semenníkov alebo sarkómu. Vymenované zásahy teda v mnohých prípadoch zbytočne zaťažujú organizmus a spomaľujú proces uzdravenia. Preto je potrebné v každom prípade zvážiť, či nie je možné nahradiť ich prirodzenými metódami.