Články

Trávenie a civilizačné ochorenia

Kontakt so širokým spektrom antigénov v črevnom obsahu umožňuje vyzrievanie imunitného systému, stimuluje jeho aktivitu voči bežným patogénom, ale aj navodzovanie tolerancie voči potencionálnym patogénom. Z experimentov je napr. známe, že zvieratá, ktoré sa narodia do celkom aseptických / sterilných podmienok – a teda nemajú črevo osídlené normálnou mikroflórou - trpia vážnymi poruchami imunity, ktoré často vedú až k ich úmrtiu.

Existuje viacero lekárskych hypotéz, ktoré spojujú imunitné funkcie čriev a ich mikrobiálne osídlenie s mnohými civilizačnými ochoreniami, ako sú alergie, potravinové intolerancie, obezita, autizmus, autoimunitné alebo aj onkologické ochorenia. Pre plnohodnotnú funkciu tráviaceho systému je dôležitých aj mnoho faktorov, ktoré nie sú priamo živinami slúžiacimi na stavbu a funkcie nášho tela, ale pomáhajú nám adaptovať sa na vonkajšie prostredie, infekčné výzvy, alebo aj vlastné vnútorné ochorenia. K najdôležitejším ,,nenutričným" zložkám našej stravy možno zaradil napr. probiotické baktérie, nestrávitel'nú vlákninu alebo hubové beta-glukány.

Probiotické baktérie

V našom čreve normálne nosíme až jeden kilogram rôznych baktérií. lch počet sa udáva v biliónoch a ich hlavnou úlohou je jednak pomáhal nám s trávením inak nestrávitel'ných zvyškov potravy, ale hlavne zároveň chránit' črevo pred inváziou iných - nepriatel'sky naladených baktérií. Najčastejšie počut'o laktobaciloch alebo o bifidobaktériách, ale črevnú mikroflóru vytvárajú tisíce kmeňov. Ked'- že organizmus stále považuje tieto baktérie do istej miery za cudzorodé, a zároveň si ich potrebuje udržat', vytvára sa zvláštna rovnováha imunitného systému, ktorá je na jednej strane charakteristická zvýšenou bdelosťou, ale zároveň aj vyššou toleranciou. A to je práve výsledok, ktorý potrebujeme dosiahnut' - vysokú efektivitu v boji proti patogénom a zároveň toleranciu alergénnych látok. Preto o probiotikách často hovoríme ako o tzv. imunonormalizátoroch - môžu zlepšiť slabú imunitu, ale tiež oslabiť prehnané alerigické reakcie imunity.

Vláknina

Vláknina je predstavovaná nestráviteľnými zvyškami potravy, ktoré priaznivo ovplyvňujú konzistenciu stolice, viažu v nej vodu, zmákčujú ju a mechanicky podporujú črevnú peristaltiku. Okrem toho viažu niektoré toxíny a karcinogény alebo slúžia ako substrát a zdroj potravy pre existujúce probiotické baktérie. Aj ked' z čisto ,,výnosového" hľadiska je pre nás teda vláknina vlastne zbytočná - nepredstavuje žiadny zdroj energie ani stavebných látok, jej význam pre normálnu funkciu tráviacej sústavy je nespochybniteľný.

Beta-glukány

Beta-glukány boli dlho prehliadanou súčasťou našej stravy. Jedná sa podobne ako u celulózy o nestrávitel'né polysacharidy, ktoré sú charakteristické hlavne pre bunkové steny húb. Takmer u všetkých živočíchov ich vývojovo najstaršie zložky imunitného systému vnímajú ako výstražný signál - pozor - napadla t'a huba! Organizmus však nerozlišuje, či je hrozba skutočná, a z toho dôvodu beta-glukány, látky inak úplne bezpečné, dokážu nabudiť imunitný systém a aktivovat' ho k väčšej výkonnosti. Nie všetky beta-glukány však majú rovnakú ,,výstražnú" účinnost'. Za najúčinnejšie sú obvykle považované beta-glukány pochádzajú z tzv. medicinálnych húb, ako sú napr. ázijské huby shi-take, mai-take, reishi či mashimakobu alebo európska hliva ústričná. Obsiahnuté beta-glukány dokážu povzbudit' oslabenú imunitu, navyše huby obsahujú celý rad d'alších biologicky účinných látok, ktoré môžu priaznivo ovplyvňovat' celkový stav organizmu.